1. Úvod
V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého
2. Pieseň ES 686
3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:
Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:
Ja som Hospodin, tvoj Boh …
4. Zamyslenie nad Božím slovom (Mt 25, 31-46)
S úctou si vypočujme slová Písma, ktoré sú zapísané v evanjeliu podľa Matúša 25, 31-46:
„Keď Syn človeka príde vo svojej sláve a všetci anjeli s Ním, posadí sa vtedy na trón svojej slávy. I zhromaždia sa pred Neho všetky národy; a oddelí ich, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, a postaví si ovce sprava, kozlov však zľava. Vtedy povie Kráľ tým na pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta. Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. Odpovedia Mu spravodliví: Pane, kedy sme Ťa videli hladného, a nasýtili sme Ťa, alebo smädného, a napojili sme Ťa? A kedy sme Ťa videli ako cudzinca, a prijali sme Ťa? Alebo nahého, a zaodeli sme Ťa? A kedy sme Ťa videli chorého alebo vo väzení, a prišli sme k Tebe? Odpovie im Kráľ: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Potom povie aj tým na ľavici: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom. Lebo hladný som bol, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a neprijali ste ma; bol som nemocný a vo väzení, a nenavštívili ste ma. Vtedy odvetia aj títo: Pane, kedy sme Ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako cudzinca alebo nahého, alebo nemocného alebo vo väzení, a neposlúžili sme Ti? Vtedy odpovie im: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, mne ste neurobili! I pôjdu títo do večného trápenia, ale spravodliví do večného života.“
Milí bratia a sestry!
Je predposledná nedeľa cirkevného roka a tá hovorí o poslednom súde. Pri takej téme sa v nás automaticky ozýva potreba nejako si ten súd predstaviť a dnešné rozprávanie Pána Ježiša Krista nám k tomu dáva dobrú príležitosť. Veď je asi najnázornejším obrazom o poslednom súde, aký kedy Pán Ježiš povedal. Získavame z neho dojem, že tí, čo robia dobré skutky, pôjdu do neba a tí ostatní do pekla. Je to však naozaj tak? Nie je takéto chápanie dnešného textu v rozpore s reformačným učením, ktoré hovorí, že spasení nebudeme za svoje skutky ale za vieru, ktorou veríme, že Pán Ježiš zaplatil za nás?
Mne sa pri čítaní dnešného textu vynorí v mysli otázka: Je Pán Boh detailista? Záleží Mu na každom jednom našom slove a skutku, alebo je pre Neho dôležitý celok? Po rokoch čítania Písma a spoznávania Pána Boha v osobnom živote som presvedčený, že Pán Boh nie je detailista. On sám nekoná demonštratívne´, pompézne a tak, aby sme mohli povedať: Aha, včera o 18:00 vykonal Pán Boh zázrak!!! On koná v skrytosti a tak, že Jeho pôsobenie uvidíme, až keď trochu pooodstúpime a pozrieme sa na veci ako na celok. Ako maliar, ktorý na chrámovú stenu nanáša farbu, no až keď trochu odstúpi, uvidí výsledný obraz. Božie konanie je rovnaké. Veď čo sa vlastne stalo v Betleheme? Narodilo sa chudobné dieťa, akých sa narodili tisícky. A čo sa stalo na Golgote? Ukrižovali človeka rovnako, ako ukrižovali tisícky ľudí pred Ním i po Ňom. Že žiarila hviezda či triasla sa zem? Aj to sa už stalo mnohokrát. A predsa pri pohľade na celý život Pána Ježiša, keď hľadíme na Jeho skutky, slová i pôsobenie a dáme si všetko do súvislostí spoznávame, že to nebol človek ako iní a vidíme za Jeho životom, príchodom i odchodom Božiu moc. Alebo iný príklad: ak hľadíme na ostatné storočie dejín cirkvi i nášho národa, vidíme v každom desaťročí nejaké utrpenie v podobe 1. či 2. svetovej vojny, komunizmu či kapitalizmu. No ak pozrieme na celé storočie ako celok, uvidíme Božie pôsobenie, ktoré viedlo nás ako Slovákov i cirkev od prvých krôčikov cez mnohé neslobody a ťažkosti až k pokroku, slobode a samostatnosti. Aj v našom individuálnom živote je to tak. Možno neprežívame zázraky v podobe náhlych uzdravení alebo rozmnoženia jedla v chladničke. No predsa, ak pozrieme na náš život ako na celok, vidíme Božie konanie a milostivé vedenie.
Viete si predstaviť, že by vás takto konajúci a zjavujúci sa Pán Boh odsúdil na večné utrpenie za to, že ste niekoho nešli navštíviť do nemocnice alebo niekomu nepodali pohár vody? Ja nie. Sám viem, ako to v živote je. Niekedy do nemocnice zájdem a chorého navštívim, no stane sa aj to, že to nestihnem, alebo mi to okolnosti nedovolia. Čo teraz? Vytkne mi to Pán Boh pri poslednom súde?
Vymenované skutky v dnešnom rozprávaní Pána Ježiša neslúžia ako obvinenie z jednotlivých priestupkov, ale sú opisom charakteru. Na jednej strane stoja tí, ktorí jednoducho boli ochotní pomôcť, navštíviť, vypočuť či zaodieť. Aj im sa určite niekedy stalo, že práve nemohli alebo nemali čas. To však nie je dôležité. Dôležitý je celok – že žili spôsobom života, ktorý bol takémuto uvažovaniu a konaniu otvorený. To sa nedá povedať o tých druhých. Nepomohli, neprichýlili, nenavštívili. Aj im sa pritom možno stalo, že výnimočne urobili dačo dobré, no ich celkové nastavenie bolo iné. Je to to isté ako keď charakterizujete vášho známeho. Viete, že je ochotný vám kedykoľvek pomôcť alebo že sa na neho môžete spoľahnúť a tento obraz nenaruší, ak náhodou raz práve nemôže. Naopak, ak o niekom na základe skúseností viete, že vám povie nie, ani ho už so žiadnou prosbou neoslovíte.
Chce nám teda Pán Ježiš pri poslednom súde vytýkať každý náš skutok? Určite nie. Chce, aby naše celkové životné nastavenie bolo také, ako hovorí Biblia: aby sme mali srdce otvorené pre vieru v Pána Boha i lásku k blížnym. K tomu nás Písmo sväté nabáda a tak nás ovplyvňuje, vychováva, formuje. Lenže nie každý sa chce dať ovplyvňovať a formovať. Práve preto na začiatku rozprávania Pán Ježiš hovorí o ovciach a kozloch – teda capoch. Ovečka je typický symbol krotkosti a poslušnosti, kým cap je symbol svojhlavosti. Aj ovečka sa občas stratí – veď inak by nebolo treba dobrého Pastiera, ktorý ju nájde a privedie späť. Rozdiel je však v tom, že ovečka sa na rozdiel od capa nechá priviesť späť a zasa kráča za Pastierom.
Po pravici Pána Ježiša pri poslednom súde nestoja tí, ktorí boli dokonalí vo svojej obetavosti ale tí, ktorí sa nechali Písmom svätým usmerňovať a vychovávať k viere, láske a nádeji. Možno neraz aj zlyhali, ale dôležité je, že boli poslušnými ovečkami a keď mohli, tak ochotne pomohli, prichýlili či navštívili. Po ľavici stoja tí, ktorí to nerobili a ani nechceli robiť. Slová o potrebe viery a lásky šli mimo nich, hľadeli iba na seba a svoje pohodlie či záujmy. Aj keď tu a tam možno hodili demonštratívne nejaký ten groš žobrákovi, ich srdce bolo plné egoizmu. To ich pošle Sudca do večného trápenia.
Aj keď nám teda občas niečo nevyjde alebo v niečom zlyháme, netrápme sa. Reformačná zvesť o láskavom Pánovi stále platí a naše pochybenia i slabosti nám Pán Boh milostivo odpúšťa. Dbajme však na to, aby sme svoje srdce a svoj život sýtili Písmom svätým a aby sme sa ním nechali usmerňovať a nabádať k viere, láske a nádeji. To je totiž to, čo sa nám nakoniec stane záchrannou vestou. Amen.
Pomodlime sa:
Pane a Spasiteľu náš, ďakujeme Ti za to, že si umrel za nás a tak zaplatil za naše hriechy a zlé skutky. Aj keď sa snažíme podobať sa Ti a žiť podľa Tvojho svätého príkladu, nie vždy sa nám to darí. Prosíme Ťa, odpusť nám to a nesúď nás za to. Pomáhaj nám však, aby sme otvárali srdcia Tvojmu slovu a aby sme sa ako krotké ovečky nechali Tebou viesť, vychovávať a usmerňovať, lebo len tak prídeme do večného cieľa v Tvojom kráľovstve. Amen.
Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:
Otče náš, ktorý si v nebesiach…
5. Viera všeobecná kresťanská
Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:
Verím v Boha Otca všemohúceho…
6. Pieseň ES 672
7. Záverečné požehnanie
Prijmite požehnanie:
Milosť so všetkými, ktorí nehynúcou láskou milujú nášho Pána Ježiša Krista. Amen.