Kázne

Domáca pobožnosť na 5. nedeľu po Veľkej Noci (9. máj 2021)

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 149

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh …

4. Zamyslenie nad Božím slovom (Jk 1, 22 – 25)

            S úctou si vypočujme slová Písma z listu apoštola Jakuba 1, 22-25:

            „Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je. Ale kto sa zahľadel do dokonalého zákona slobody a vytrval nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako činiteľ skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní.“

Milí bratia a sestry!

            Kedy ste boli naposledy na koncerte či v divadle? Oprášte svoju spomienku a vráťte sa k tomu večeru. Ako ste ho prežili? Skúste ho vyhodnotiť pomocou týchto troch otázok:

            1. Ako ste sa počas predstavenia cítili? Nudili ste sa a bolo vám dlho? Pozerali ste neustále na hodinky a čakali kedy bude koniec? Alebo vás program zaujal a cítili ste sa príjemne?

            2. Čo vám program povedal? Pokúšali ste sa zamyslieť nad tým, čo chcel autor hudby či divadelnej hry svojím dielom vyjadriť? Našli ste si v ňom nejakú myšlienku, ktorá vás oslovila? Objavila sa nejaká emócia, nálada či iný vnem, ktorý vás bytostne zasiahol?

            3. Spomenuli ste si na videné a počuté ešte niekedy? Stalo sa vám, že vám ešte niekedy zaznela v uchu tá melódia, alebo sa pred očami vybavila scéna z hry? Stalo sa vám potom ešte, že by ste znova prežili, aj keď v menšej miere, ten pocit, emóciu či náladu ako vtedy tam? Spomenuli ste si ešte niekedy na myšlienku, ktorou vás dielo oslovilo?

            Ak sa vám toto všetko stalo, ak ste práve takto vnímali umenie, pravdepodobne ste vnímavým a pozorným poslucháčom a divákom.

            Podobne je to aj s Božím slovom. Aj zvesť Božieho slova mnohí ľudia vnímajú ako predstavenie, a návštevu chrámu ako rituál, ktorý sa koná pravidelne každú nedeľu, aby si tu človek odpočinul, odreagoval sa a pritom si vypočul niečo pekné. Ľudia naozaj rôzne vnímajú Božie slovo. Apoštol Jakub konkrétne hovorí o dvoch skupinách: poslucháči a činitelia. Čo vlastne jedno i druhé znamená a kam sa aj my zaradíme? To zistíme veľmi rýchlo, ak si pomôžeme tými istými troma otázkami ako pri umení:

            1. Ako sa pri zvesti Božieho slova cítime? Nudíme sa a pozeráme netrpezlivo na hodinky čakajúc, kedy bude koniec? V takom prípade nemá zmysel ďalej uvažovať, pretože nie sme ani len poslucháčmi. Ak nás však počutá zvesť zaujme a my počúvame, necháme sa viesť myšlienkami a oslovovať zvesťou, vtedy sme pasívnymi poslucháčmi.

            2. Čo nám počutá zvesť slova hovorí? Dokážeme v počutom nájsť nejakú myšlienku, ktorá by sa nám prihovárala? Cítime, že sa nás táto zvesť bytostne dotýka? Máme pocit, že hovorí do našej situácie a nášho života? V takom prípade sme už pozorní, no ešte stále len poslucháči.

            3. Spomenieme si ešte niekedy na počuté slovo? Toto je tretia a najdôležitejšia otázka. Zaznie v našej mysli počuté slovo aj v ostatné – „všedné“ dni? Ak nie, potom počutá zvesť bola naozaj iba kultúrnym predstavením a my iba relaxujúcimi poslucháčmi. Ak nám však počutá zvesť znie v mysli aj počas ďalších dní, ako s ňou naložíme? Sú ľudia, ktorým sa nepáči, že ich Božie slovo vyzýva k pokore, skromnosti, pokániu, veľkodušnosti, láske, milostivosti, nepáči sa im, že ich toto slovo obžalúva z hriechu a slabosti, nepáči sa im, že od nich vôbec niečo chce, nepáči sa im, že by preň mali niečo obetovať. Preto ho zo svojej mysle veľmi aktívne vypudzujú a zamestnávajú sa radšej inými vecami. No sú aj takí, ktorým počuté slovo aj naďalej znie, vyzýva ich k pokániu, pokore, láske, skromnosti či obetavosti a oni pod vplyvom toho neodolateľného volania konajú tak, ako im ono radí. A práve toto sú tí, ktorých Jakub nazýva činiteľmi slova. Podobáme sa im? Sme to my?

            Poslucháči a činitelia. Tí prví sa podobajú človeku, ktorý si obzerá svoju tvár v zrkadle. Kým ju vidí, má jej obraz v mysli – sústreďuje sa naň. No keď sa od zrkadla odvráti, prestane ho to zaujímať a viac si naň nespomenie. Podobajú sa človeku, ktorý ide na koncert či do divadla a cíti sa veľmi dobre, ba je až nadšený, kým je tam. No keď odíde, všetky dojmy akoby zmizli a on sa vráti do svojho reálneho sveta, ktorý je často úplným protikladom toho idilického – umeleckého.

            Tí druhí sa zasa podobajú človeku, ktorý sa „zahľadel do dokonalého zákona slobody a vytrval ako činiteľ skutku. Čo však znamená ono „zahľadel“? Je to kľúčové slovo a určite nechce vyjadriť iba uprený pohľad, ako keď sa my na niečo zahľadíme. Toto slovo vyjadruje až citový vzťah. Ako keď sa muž „zahľadí“ do pekného dievčaťa. Jeho „zahľadel“ znamená vlastne „zaľúbil“ a tak aj tu je reč o človeku, ktorý sa „zaľúbil“ do zákona slobody. Preto vytrval, preto sa stal činiteľom. Možno poznáte ten pocit, ak si obľúbite nejakú značku drogérie či nejaký výrobok. Vtedy o ňom všade hovoríte, propagujete ho, ponúkate ho iným. Jakub hovorí o mužovi, ktorý sa stal činiteľom skutku preto, lebo sa predtým zahľadel do onoho zákona slobody.

            Ak teda Božie slovo nejde mimo nás, ak nás osloví, zaujme, ba až zasiahne, ak sa do neho „zamilujeme“, vtedy sa stávame jeho činiteľmi – hlásateľmi, napĺňateľmi. Je to prirodzený proces, no ako východisko predpokladá práve onen citový vzťah k Božiemu slovu.

            Výzva „buďte činiteľmi slova“ teda nie je len o tom, aby sme boli aktívni, ale v prvom rade sa nás pýta na náš vzťah k Božiemu slovu. Pýta sa nás, či sme si ho obľúbili, či sme si ho doslova zamilovali a či sa teda stalo našou „srdcovou záležitosťou“. Ak áno, je to, že budeme jeho činiteľmi už len samozrejmým dôsledkom. Amen.

            Pomodlime sa:

            Drahý náš nebeský Bože, ďakujeme Ti za dar Tvojho svätého slova. Ďakujeme, že ním oslovuješ, napĺňaš, potešuješ i posväcuješ naše srdcia, že nám v ňom zjavuješ seba a ukazuješ cestu nášmu životu. Prosíme, rozhorli nás, aby sme sa zahľadeli do Tvojho slova a do slobody, ktorú nám ponúka, aby sme si zamilovali Tvoj zákon a Tvoje rady a aby sme sa tak stali činiteľmi, ktorí chcú hovoriť aj žiť podľa Tvojho slova, vydávajúc tak svedectvo o Tebe. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach…

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho…

6. Pieseň ES 286

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Pokoj vám všetkým, ktorí ste v Kristovi! Amen.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *