„Aké milé sú Tvoje príbytky, ó, Hospodine mocností! Duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových.“
Žalm 84,2-3a
Milí bratia, milé sestry,
Pozdravujem vás pri milej slávnosti 25. výročia posviacky Božieho chrámu v Prievidzi.
Prečítané slová z 84. žalmu vyjadrujú túžbu po spoločenstve Božieho ľudu. V každej dobe ľudia túžili po Božom chráme, kde by sa mohli stretávať – chváliť, oslavovať, oslovovať Pána Boha, zotrvávať na modlitbách a prijímať Božie dary v krste svätom a prijímaní svätej Večere Pánovej.
Takáto túžba vznikla pred rokmi aj medzi vami tu v Prievidzi. Vďaka Pánu Bohu sa našli bratia a sestry, ktorí boli ochotní obetovať svoj čas pri vybavovaní všetkého, čo bolo spojené so stavbou chrámu. A veru bolo treba veľa trpezlivosti, múdrosti a pokory pri otváraní dverí do úradov, ktoré nám vôbec neboli naklonené. Aj tu sme mohli pocítiť pravdu Božieho slova, ktoré hovorí: „Keď Boh za nás, kto proti nám?“ (Rim. 8,31).
A potom nastal ten dlho očakávaný deň – 28. máj 1995 – nedeľa po Vstúpení – kedy bol tento Boží chrám posvätený.
Dnes sa tu stretávate iste s radosťou, že po týždňoch, kedy ste kvôli koronavírusu museli zostať doma, sa znovu otvorili dvere tohto kostola a aj keď v obmedzenom počte za určitých podmienok si môžete pripomenúť túto výnimočnú slávnosť. Verím, že vaše ústaa dnes vyznávajú vďaku slovami 84. žalmu: „Aké milé sú Tvoje príbytky, ó, Hospodine mocností! Duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových.“
A tak vám prajem, aby tento Boží chrám slúžil mnohé roky vám, ale aj ďalším generáciám, aby všetci do neho vchádzali s úprimnou túžbou a priam prahli po Božom slove, po spoločenstve bratov a sestier, prežívali tu najkrajšie chvíle a cítili Boží dotyk vo svojom živote.
S pozdravom „Pokoj vám“
vaša Blanka Kostelná
Názor k “Pozdrav sestry farárky Blanky Kostelnej k pamiatke posvätenia prievidzkého kostola”
Ďakujeme, sestra farárka.