V čo veríme

MonandowitschDerivative work MagentaGreen / CC BY-SA (https://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0)
MonandowitschDerivative work MagentaGreen / CC BY-SA (https://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0)

  • Tento zbor vyznáva Trojjediného Boha: Otca, Syna i Ducha Svätého,
  • uznáva kanonické spisy Starej a Novej zmluvy (Bibliu) ako Bohom inšpirované slovo, v ktorom nachádza základ pre zvesť evanjelia a záväzný prameň viery a pravidlo života.
  • Tento zbor prijíma Apoštolské, Nicejské a Athanáziovo vierovyznanie ako pravé vyjadrenie viery tohto cirkevného zboru.
  • Tento zbor prijíma nezmenené Augsburské vyznanie ako verné svedectvo o evanjeliu.
  • Tento zbor prijíma Symbolické knihy ECAV ako verný výklad Biblie.
  • Tento CZ pokladá krst detí za biblický a k Večeri Pánovej prijíma konfirmovaných evanjelikov a. v. a ako hostí aj členov iných kresťanských cirkví.

Biblia

  • https://biblia.sk
  • Spisy Starej a Novej zmluvy
  • V ECAV používame autorizovaný preklad ECAV a ekumenický predklad.

Ekumenické vierovyznania

Verím v Boha Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme.
Verím v Ježiša Krista, Syna Jeho jediného, Pána nášho, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa
z Márie panny, trpel pod Pontským Pilátom, ukrižovaný umrel a pochovaný bol; zostúpil do pekiel,
v tretí deň vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesá, sedí na pravici Boha Otca všemohúceho; odtiaľ príde
súdiť živých i mŕtvych.
Verím v Ducha Svätého, svätú cirkev všeobecnú, spoločenstvo svätých, hriechov odpustenie, tela
z mŕtvych vzkriesenie a život večný. Amen.

Verím v jedného Boha Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, všetkých vecí viditeľných i
neviditeľných.
I v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, splodeného z Otca pred všetkými
vekmi; Boha z Boha a Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého; splodeného, nie stvoreného,
jednej podstaty s Otcom, skrze ktorého bolo všetko stvorené; ktorý pre nás ľudí a pre naše spasenie
zostúpil z nebies a vtelil sa skrze Ducha Svätého z Márie panny a človekom sa stal; ukrižovaný bol
tiež za nás, pod Pontským Pilátom trpel a bol pochovaný; a na tretí deň vstal z mŕtvych podľa
Písem; vstúpil na nebesá, sedí na pravici Otcovej a zas príde v sláve súdiť živých i mŕtvych; a Jeho
kráľovstvu nebude konca.
Verím i v Ducha Svätého, Pána a Darcu života, ktorý pochádza od Otca i Syna, ktorý spolu s
Otcom a Synom ctený a slávený býva, ktorý hovoril skrze prorokov. I v jednu svätú všeobecnú a apoštolskú cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov a očakávam vzkriesenie mŕtvych a život v budúcom veku. Amen.

Každý, kto chce byť spasený, predovšetkým musí zachovávať všeobecnú vieru; kto by ju však
nezachoval celú a neporušenú, nepochybne zahynie naveky.
A toto je všeobecná viera, aby sme vyznávali jedného Boha v Trojici a Trojicu v jednote; ani
osoby nezmiešajúc, ani bytosti nedeliac. Lebo iná je osoba Otca, iná Syna, iná Ducha Svätého.
Ale Otec i Syn i Duch Svätý majú jedno Božstvo, rovnakú slávu a rovnakú večnú velebu.
Aký je Otec, taký je Syn aj Duch Svätý.
Nestvorený Otec, nestvorený Syn, nestvorený Duch Svätý.
Nekonečný Otec, nekonečný Syn, nekonečný Duch Svätý.
Večný Otec, večný Syn, večný Duch Svätý.
A predsa nie traja veční, ale jeden večný.
Ako ani nie traja nestvorení, ani nie traja nekoneční, ale jeden nestvorený
a jeden nekonečný.
Podobne všemohúci Otec, všemohúci Syn, všemohúci Duch Svätý.
A predsa nie traja všemohúci, ale jeden všemohúci.
Tak je Otec – Boh, Syn – Boh, Duch Svätý – Boh.
A predsa nie sú traja Bohovia, ale len jeden Boh.
Podobne Otec – Pán, Syn – Pán, Duch Svätý – Pán.
A predsa nie sú traja Pánovia, ale je jeden Pán.
Pretože podľa kresťanskej pravdy musíme každú osobu osobitne vyznávať ako Boha i Pána.
Preto podľa Všeobecnej kresťanskej viery zabraňuje sa nám hovoriť, že sú traja Bohovia alebo
traja Pánovia.
Otec nie je nikým učinený, ani stvorený, ani splodený.
Syn je jedine od Otca nie učinený, ani stvorený, ale splodený.
Duch Svätý je od Otca i od Syna nie učinený, ani stvorený, ani splodený, ale pochádzajúci.
Teda jeden Otec a nie traja Otcovia, jeden Syn a nie traja Synovia, jeden Duch Svätý a nie traja
Duchovia Svätí.
A v tejto Trojici nič nie je prvšie ani pozdejšie; nič väčšie ani menšie, ale všetky tri osoby sú
rovnako večné a rovnako veľké.
Teda aby všetci, ako sme už povedali, vzývali i Trojicu v jednote i jednotu v Trojici.
Kto teda chce byť spasený, takto musí zmýšľať o Trojici.
Avšak k večnej spáse treba úprimne veriť i vo vtelenie nášho Pána Ježiša Krista.
Teda to je pravá viera, keď veríme a vyznávame, že Pán náš Ježiš Kristus, Boží Syn, je Boh aj
človek zároveň:
Boh – z Otcovej podstaty pred vekmi splodený a človek – z podstaty matky v čase narodený.
Dokonalý Boh, dokonalý človek, pozostávajúci z rozumnej duše a z ľudského tela.
Božskou prirodzenosťou rovný Otcovi, ľudskou prirodzenosťou menší od Otca.
A hoci je Boh aj človek, predsa nie sú dvaja Kristovia, ale jeden Kristus.
Jeden, niežeby sa Božská prirodzenosť zmenila v telo; ale že ľudská prirodzenosť bola pojatá do
Boha.
Jeden, ale vôbec nie tak, že sa prirodzenosti zmiešali, ale tak, že je jedna osoba.
Lebo ako rozumná duša a telo je jeden človek, tak i Boh a človek je jeden Kristus, ktorý trpel pre
naše spasenie, zostúpil do pekla, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesá, sedí na pravici
Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.
K Jeho príchodu všetci ľudia budú vzkriesení so svojimi telami a vydajú počet zo svojich skutkov:
a tí, ktorí dobre konali, pôjdu do večného života; ktorí však zle konali, do večného ohňa.
Toto je všeobecná viera. Nemôže byť spasený, kto ju úprimne a bez pochybovania neprijíma.

Evanjelické vierovyznania
- Symbolické knihy

Je základným vierovyznaním našej ECAV. Vzniklo v roku 1530. Prečítané bolo na sneme pred cisárom Karolom V. ako obhajoba evanjelických kresťanských stavov, že ich viera stojí na biblickom základe. Podľa neho nesieme aj náš oficiálny názov, Pokladáme ho za biblicky verné vyznanie viery v Pána Boha. Má 28 článkov. 1 – 21 sú všeobecné. 22 – 28 hovoria o rozdieloch s dobovou praxou rímskokatolíckej cirkvi.

 

Vzniká ako reakcia na podvrátenie A.V. (Konfutáciu) už v auguste – septembri 1530. Napísanie zverili Filipovi Melanchtonovi. Finálny text bol už roku 1532 prijatý za vierovyznávačský spis evanjelikov. Obsahuje vysvetlenia a obranu jednotlivých článkov, ktoré boli odmietnuté alebo čiastočne odmietnuté rímskokatolíckou cirkvou.