(pripravil br. farár Štefan Kiss – tajomník GBÚ pre misiu) 

1. Úvod

            V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 134

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:

            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:

            Ja som Hospodin, tvoj Boh …

4. Zamyslenie nad Božím slovom (Mt 9, 36 – 38)

            S úctou si vypočujme slová Písma z Evanjelia podľa Matúša 9, 36-38:

            „Keď uzrel zástupy, bolo Mu ich ľúto, že boli zmorené a bezmocné ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy povedal učeníkom: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo, preto proste Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov na svoju žatvu.“

Milí bratia a sestry!

            V dnešnú nedeľu – nedeľu dobrého Pastiera – nám znejú slová Písma o tom, ako Pán Ježiš nabáda učeníkov k modlitbám za pracovníkov, pretože žatvy je mnoho, no málo je tých, ktorí by pracovali. Tieto slová povedal Pán potom, ako videl zástupy: „zmorené a bezmocné ako ovce, ktoré nemajú pastiera“.

            Skúsme sa v prvom rade zamyslieť nad tým, čo to bol za zástup. Ako asi musel pôsobiť, ak Pánovi pripadali ako ovce bez pastiera? Boli to azda ľudia chudobní, otrhaní, plačúci nad sebou alebo ľudia bez zmyslu života? Boli to azda ľudia, ktorí otvorene deklarovali, že ich život nemá zmysel, alebo ktorým by sa v očiach zračili zúfalstvo a beznádej? Myslím si že nie. Myslím si, že zástupy, ktoré nasledovali Pána Ježiša Krista boli „normálni“ ľudia, žijúci svoj každodenný život v kultúrnom a sociálnom prostredí, aké im poskytovala ich spoločnosť. Žili v takých spoločenských a kultúrnych podmienkach aké mali a v rámci týchto podmienok boli možno so sebou spokojní. Možno mnohých zaujali reči Ježiša Nazaretského, pretože cítili, že by mohol ich život obohatiť, mnohí boli možno len zvedaví na Jeho ďalší zázrak. V každom prípade je to Pán Ježiš, ktorý v nich vidí zástup zmorených a bezmocných – zástup, ktorý pripomína obraz stáda bez pastiera. To Pán Ježiš, ten Znalec ľudských duší, vidiaci hlboko do ľudského srdca, konštatuje, že sú takí a že im chýba pastier.

            Teraz si položme otázku: ako by videl Pán Ježiš nás? My dnes žijeme v dobe, ktorá nerada uznáva akékoľvek autority. Každý si chce byť sám sebe pánom, každý chce byť výnimočný, originálny, jedinečný. Osobnosťou sa nestáva ten, kto je charakterom či myslením výnimočný ale ten, kto sa čo najvyššie vyšvihne, najviac nahonobí alebo sa najextravagantnejšie oblieka. Pritom práve súčasná pandémia ukázala, ako sa nedokážeme zjednotiť, ako málo vieme byť solidárni, ako málo porozumenia vieme prejaviť voči tým, ktorí sú v inej pozícií než my. Ustavičné hádky, slovné ataky či protestné akcie ostatných mesiacov potvrdili, že aj my sme rovnako zmorení a bezmocní ako zástupy v Izraeli. Aj nám chýba Pastier, no ani si to neuvedomujeme a ani žiadneho Pastiera nechceme. Páči sa nám naša „demokracia“, naša samostatnosť a pomyslenie na to, že by sme mali niekoho nasledovať má pejoratívny nádych.

            Pán Ježiš vyzýva učeníkov, aby prosili nebeského Otca – Pána žatvy o pomoc. On je ten, ktorý môže vyslať pracovníkov, čo budú učiteľmi, kňazmi, vodcami. Možno si teraz povieme: prečo Pán Ježiš hovorí, že pracovníkov je málo? Veď učiteľov, kňazov a tých, ktorí boli či chceli byť vodcami bolo vždy dosť. To síce áno, lenže nie každý učiteľ, kňaz či vodca sledoval a sleduje dobro národa. Vždy boli, sú a budú takí, ktorí sa starajú hlavne o seba. Preto už prorokovi Ezechielovi povedal Hospodin: „Človeče, prorokuj proti pastierom Izraela! Prorokuj a povedz im, totiž pastierom: Takto vraví Hospodin, Pán: Beda pastierom Izraela, ktorí pasú sami seba! Či pastieri nemajú pásť stádo?“ (Ez 34,2) Hospodin napokon dal svojmu ľudu – a v konečnom dôsledku i nám – jediného a dokonalého Pastiera – Pána Ježiša Krista. On oveľa lepšie než akýkoľvek politický či duchovný vodca bezpečne prevedie národ životom a dovedie ho do večného kráľovstva. Treba však veľa spolupracovníkov, ktorí Mu budú pomáhať: budú hlásať meno Ježiša Krista, nabádať k Jeho nasledovaniu, povzbudzovať či napomínať. Takýto pracovník však nesmie hľadať svoju slávu a nesmie túžiť po tom, aby jeho nasledovali a obdivovali. Má byť iba služobníkom, ktorý vykoná svoju prácu a odíde. Práve takýto pracovník sa stáva skutočnou osobnosťou. Človek, ktorý nehľadá svoju slávu, ale celým svojim životom ukazuje na Pastiera – Pána Ježiša Krista. A zrazu si uvedomíme, že takých osobností je naozaj veľmi málo.

            Po takomto zistení by sme mohli byť smutní a vzdychať nad sebou i nad našou cirkvou či národom. Pán Ježiš však vždy zdôrazňuje, že všetko je v Božích rukách a že u Boha nič nie je nemožné. V dnešných slovách označuje Otca za Pána žatvy a tak vidíme, že Pán Boh je ten, ktorý dáva i vzrast cirkvi, národu či ľudstvu. Je našou chybou, že sa málo modlíme za ľudstvo, národ či cirkev. Do našich modlitieb radi zahŕňame seba či našich blízkych, ďakujeme či prosíme za veci, ktoré chýbajú hlavne nám. Prosme však aj za to, aby Pán Boh posielal pracovníkov na svoju žatvu, aby naša cirkev mala dobrých učiteľov a kazateľov, aby náš národ mal dobrých vodcov a aby ľud poznal, že nie sám zo svojej sily a vôle získa šťastný život ale len v nasledovaní dokonalého Pastiera, ktorým je Pán Ježiš Kristus. Prosme za to, aby ľudia dnes znovu objavili hodnotu duchovného bohatstva, aby spoznali v Pánu Bohu svojho nebeského Otca, v Pánovi Ježišovi svojho Spasiteľa a v Duchu Svätom svojho Posvätiteľa, aby sa usilovali o iné než iba hmotné ciele a aby tak náš národ či cirkev tvorili spoločenstvo skutočných bratov a sestier – ľudí, ktorí sa dokážu v zlých časoch zomknúť a pomôcť si, v dobrých časoch sa spolu radovať a spolu tvoriť jedno telo, ktorého hlavou je Pastier – Ježiš Kristus. Zdá sa Vám taká predstava nemožná? Možno v dnešnom svete tak naozaj vyzerá. Modliť sa za dobrých pracovníkov je však to prvé čo môžeme urobiť na ceste k jej naplneniu. Amen.

            Pomodlime sa:

            Drahý Pane a Spasiteľu náš, Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že v Tebe máme dokonalého Pastiera, ktorý nás vedie bezpečnými cestami a privedie do večnej radosti v nebesiach. Ďakujeme Ti, že nám dávaš príklad viery, uvažovania i konania, že sa smieme obohacovať i sýtiť Tvojím slovom, že smieme vo chvíľach neistoty hľadieť na Tvoje skutky lásky, pomoci a porozumenia. Pomáhaj nám svojím Duchom Svätým nasledovať Tvoj príklad a prosíme, posielaj pracovníkov, ktorí nám budú posilou a pomocou. Kiež máme kazateľov, učiteľov a vodcov, ktorí nebudú hľadať svoju slávu ale Tvoju slávu, nebudú stavať vlastné ciele ale budú nás viesť k Tebe a nebudú oslavovať seba ale Teba. Kiež pod rukami takýchto pracovníkov rastie náš národ i cirkev na Tvoju slávu. Amen.

            Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:

            Otče náš, ktorý si v nebesiach…

5. Viera všeobecná kresťanská

            Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:

            Verím v Boha Otca všemohúceho…

6. Pieseň ES 565

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Vzrastajte v milosti a známosti nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu buď sláva aj teraz aj naveky! Amen.